Ak existuje manželstvo bez lásky, potom musí existovať aj láska bez manželstva. pokračovanie článku
A to už ako? pokračovanie článku
, sedel som v londýnskom metre, kdesi medzi stanicami Moorgate a Angel. Naproti mne sotva dvadsaťročný Afro-angličan (alebo to bol Afro-američan? Nikdy to neviem na prvý pohľad určiť), v jeho ako z ovčej vlny hustom háre zabudnutý hrebeň. Chcel som mu povedať, že toto sa v New Yorku nosilo už pred tridsiatimi rokmi, že je tak trochu out. No v tom momente som sa pozrel na seba v odraze okna a musel som priznať, že ja sám som všetko, len nie je in. Nechal som hrebeň hrebeňom, Afrovi na výber jeho pôvod a vzrušene som sa začítal do novín, kde písali o domovine. pokračovanie článku
alebo krátka úvaha na ošúchanú tému v jedno sprdene chladné ráno. pokračovanie článku
Posadila sa k stolu vpredu pri stene, aby videla na pult so zákuskami.
Mladý muž za pultom sedel na stoličke a čítal noviny. Vôbec si ju nevšimol. Svetlozelená košeľa s krátkym rukávom len chabo zakrývala jeho svalnaté telo. Gaštanovo hnedé oči sa naháňali po čierno-bielych riadkoch s neznámym obsahom a všimla si, ako mu občas cuklo mohutným bicepsom ľavej ruky. Boli to informácie o situácii na finančných trhoch? Výsledky zámorskej hokejovej ligy? Recenzia na ľahko erotický film s prekvapivou pointou?
Ešte chvíľu sledovala objekt svojho záujmu. Dostala naň chuť. pokračovanie článku
Na pravej ruke som žongloval s cestom na pizzu, krútil som ho frajersky nad hlavou. Zatiaľ čo hostia znudene sledovali tú kulinársku šou, tam hore sa diali veci. pokračovanie článku
Na tele sa mi objavila hrča. No ja si nepamätám kde a kedy som sa o niečo udrel. Nepamätám, že by niekto udrel mňa. Ešte je tu možnosť, že si nepamätám vôbec. Nič. Mám hrču, ale nemám pamäť. Tu už končí všetka prča. pokračovanie článku
Skrátený pracovný postup alternatívnej silvestrovskej/chatovej zábavy, pár slov o najťažšom remesle a riešenie neriešiteľného zadania generáciou Y. pokračovanie článku
Čľup.
Čľup, urobila do vody pena na holenie, potom ako ju žiletka aj s chlpmi vymrštila preč zo svojho tela. Bolo deväť hodín ráno, stál som v kúpeľni pred zrkadlom, holil som si tvár. Deväť hodín ráno, pätnásteho decembra 2007 a teraz neviem, či vďaka tomu zvuku peny dopadnuvšej na hladinu vody v umývadle, alebo kvôli faktu, že odvtedy ubehlo presne dvadsať aj dva rokov, spomenul som si na deň, keď som dostal poriadne po papuli, ako nikdy predtým nie. Hoci, vtedy som to vôbec tak nevnímal. pokračovanie článku
, že ho zmaľujeme na nepoznanie. pokračovanie článku
V prepotenej košeli, s prázdnym žalúdkom, s výrazom na smrť unaveného vojaka bez armády a vlasti, za ktorú by položil život, čakal som na prízemí na výťah, čakal som ranu z milosti. A vôbec som neočakával, že to bude také rýchle. pokračovanie článku
- Ježišmária! – zareval som na celý dom, keď som si pár dní dozadu pozrel účet za telefón. Ale poslušne som zaplatil a dušoval sa, že si nájdem frajerku, ktorá nebude požadovať, aby som jej každý večer volal. Často na druhý koniec planéty, do krajiny, ktorej meno neviem ani vysloviť.
- Preskočilo vám?! – opýtal som sa podráždene, keď mi o týždeň nejaký chumaj na druhej strane linky oznámil, že som účet nezaplatil a mám sa dostaviť na jedno z ich obchodných miest. pokračovanie článku
Hovorí sa, že ľudia sú v mnohom podobní zvieratám. Ja by som povedal, že sme až na bezvýznamné detaily úplne rovnaké tvory. Rovnako pudoví, rovnako bezcitní. Každý z nás jedinečný, všetci svojim spôsobom krásni.
My ľudia sme dokonca, podobne ako nemá súčasť živého tvorstva tejto planéty, schopní žiť v zajatí. No na rozdiel od zvierat to robíme z vlastnej vôle. pokračovanie článku
Ach, Bože, ďakujem ti, že už nie si, pokračovanie článku
Keď sa ma ľudia pýtajú, aké sú moje plány do blízkej budúcnosti, väčšinou ponúknem rovnakú odpoveď: dožiť sa rána a zachovať si pri tom zdravý rozum. Musíš uznať, nie práve malina v dnešnej šialenej dobe. Nedávno som si stanovil ešte jeden, nemenej náročný cieľ. pokračovanie článku
Je také obdobie teraz. Obdobie zliav, výpredajov, neskutočných akcií. Hoci niekedy mám pocit, že táto sezóna nízkych cien trvá celých dvanásť mesiacov. Potom je fakt svinsky ťažké nepodľahnúť a nenakúpiť tony vecí, ktoré človek vôbec nepotrebuje. Sa mi to darí zatiaľ. Až na jednu výnimku. pokračovanie článku
Mal to byť zlom. Mal to byť let na tropický ostrov, palácový prevrat s použitím bojového umenia a sexuálnej tyranie, vysvätenie mojej ženy za jedinú dcéru všemohúceho Boha, ktorý v živote, v celej ľudskej ére, minimálne na tejto mliečnej dráhe bez chlpatých, nemal žiadneho syna.
Pretože každý muž je v princípe chybný výrobok. A dosť silne pochybujem, že by ten starý dal svoj kopirajt na plastovú pištoľ, ktorá smrdí po šikmáčoch pokračovanie článku
Nestalo sa to včera, ani pred mesiacom. Ubehli odvtedy už viac ako tri roky a dôvod, pre ktorý táto podivuhodná udalosť dosiaľ unikala pozornosti okolitého sveta, je celkom prostý. pokračovanie článku
Akiste poznáte ten pocit. Krátko predtým, ako z vás ráno nemilosrdne strhne perinu, snívate svoj sen a zároveň si uvedomujete, že čoskoro zazvoní budík. Keďže si to uvedomujete, už nespíte. No ani nebdiete. Ste na okraji cesty, v záhrade neuskutočnených farieb a vôní. V tej chvíli nie je zrejmé, či sa vám sníva sen, alebo v spánku, za bieleho dňa, snívate svoj život.
„Môj bratranec mi nedávno rozprával vraj typickú historku z dnešného Iraku. pokračovanie článku
- Klišé, klišé! – hulákal na celú ulicu cigáň ponorený do tajov obrovského kontajnera. Na chodníku opadané lístie, ako dôkaz, že jeseň nie je len výmysel básnikov a pred ktorýmisi dverami, niekde na druhej strane planéty možno ozajstná zima. U mňa len neskutočný mráz, v posteli vztýčená biela zástava. pokračovanie článku
V miestnosti sa svietilo. Na môj vkus tam bolo až príliš veľa svetla. Ale, ako sa neskôr ukáže, svetlo hralo v tomto príbehu svoju nezastupiteľnú úlohu. pokračovanie článku
Veľmi dobre viem, že väčšina z vás žije naozaj uponáhľaný život a len málokedy máte dostatok času na prečítanie jedného dvojstranového príbehu až do konca. Preto hneď v úvode celkom otvorene prezradím, ako skončí nasledujúce rozprávanie: Budem sedieť na okraji postele a žena zničí jeden obraz úderom o moju hlavu. pokračovanie článku
Čas. pokračovanie článku
-Žužu?
-Hm?
-Žužu, už si hore?
-Uhm.
-Žužu, urobme si dieťa.
-Hm?
-Dobre si počula, myslím, že už by sme mohli, - prednesiem s akýmsi pátosom, hodným významu slov, ktoré som vypustil do telami vyhriatej spálne.
-Nie je to sotva šesť hodín, čo sme sa naposledy milovali? – povieš namiesto „hm?!“.
-Nemyslím teraz na sex. Chcem potomka. Takže by si mi s tým mohla helfnúť?
Sadneš si na posteľ. Nočnú košeľu máš takmer celú rozopnutú a tvoj pravý prsník, nádherný ružový prsník na mňa vypleští bradavku. pokračovanie článku
Najprv mi to pripadalo ako naozaj dobrý fór. Na prstoch mali zlaté prstene, zlaté náušnice v ušiach, v hlave prázdno. Roztečené v bokoch a úsmeve, unavené svojim prázdnym životom, plným peňazí. Ženy z banky, ktoré som vtedy vyučoval angličtinu. Zízali na mňa vystrašené a preklínali tú chvíľu, keď sa ich nadriadený rozhodol, že jeho zamestnankyne potrebujú jazykové vzdelanie. Teraz doplnil svoje požiadavky. Mal som ich uviesť do omylu. Učiť, že päť sa povie najn a deväť fajv. Pripadalo mi to ako naozaj dobrý fór. pokračovanie článku
- Nezabehol by si do obchodu pre rožky? - povedala bojazlivo Eržika, práve keď som sa chystal vopchať jej ruku do nohavičiek. Oči som mal zažmúrené, lebo som sa bál, že mi dá facku. Ale keď spomenula rožky, okamžite som ich otvoril. pokračovanie článku
Prišla k nám niekedy na sklonku jesene. Ten monokel na jej tvári ju robil ešte príťažlivejšou, hoci slová, ktoré mala v ústach, sa nie všetkým dobre počúvali. Ale nohy roztiahla aj pred tými, ktorý nechceli. Takmer každý ju už zakúsil. pokračovanie článku
zatiaľ čo ministerka Radičová v Rimavskej Sobote bojuje za vyššie platy. Potiaľto by bolo všetko v poriadku. Tento národ nikdy neoplýval veľkými bojovníkmi a aj tomu najuctievanejšiemu sa na ceste domov porúchalo lietadlo, takže nás nestihol naučiť, ako sa vo svete presadiť. Jeden bojovník naviac preto poteší. pokračovanie článku
Stála tam pred regálom s pivom dobrú minútu a nevedela sa pre žiadne z nich rozhodnúť. Akoby som videl seba. Chvíľu som ju pozoroval.
-Je celkom zábavná, pozri na ňu, povedal som priateľke, keď sme ju míňali.
-To je Jana, odvetila Peťa.
-Aká Jana?
-Tá, od ktorej si chcel podpis. pokračovanie článku
Známe slovenské vydavateľstvo vyhlasuje novú poviedkovú súťaž. Oproti staršej a známejšej podobnej súťaži pre začínajúcich autorov je však táto nová tematicky striktne vyhranená. Krátke prózy nie rozsiahlejšie ako 12 normovaných strán by sa mali venovať Slovensku ako absurdnej krajine, v ktorej ľudia nemajú vlastný názor (sic!) a často podliehajú manipulácii rôznorodých extrémistických skupín. Osobitne ocenené budú poviedky, v ktorých... pokračovanie článku
-Ešte máš napísaných veľa takých príbehov? Čo mi dá monitor facku, keď ich čítam?
Chvíľu neviem, čo povedať, ale necítim sa nijak previnilo. Nikdy som nebol smutný bastard, ktorý sa potrebuje chváliť dávnymi trofejami. pokračovanie článku
v lietadle je mi trochu smutno a rozmýšľam, aké by to bolo, keby sme išli spolu, Angela a ja, hoci som s babou nikdy necestoval, ale po pár pivách to rozchodím a pecka do hlavy, keď vychádzam z letiska v Bangkoku, to teplo a vlhkosť vzduchu, ktorej sa prispôsobia len tvoje potné žľazy, nikdy nie hlava, a potíš sa od rána do večera, takže sprcha má len akýsi rituálny charakter, presne ako tvoje putovanie, pokračovanie článku
Vyrastal v Hriňovej, žije v Bratislave.
panpalinos
